Dátum 21. august 1968 zmenil celé smerovanie vtedajšieho Československa a určil jeho osud na ďalšie desiatky rokov. Od tohto dátumu boli veľmi rýchlo jasné a viditeľné rysy režimu, s ktorým nesúhlasilo množstvo ľudí. Svoj nesúhlas vyjadrovali rôzne už od začiatku. Svedčia o tom obete samotnej okupácie i mnohí väznení len pre opačný názor. Svoj odpor sa niektorí rozhodli vyjadriť obetovaním svojho vlastného života – samoupálením. Po januárovom 50. výročí upálenia Jana Palacha v Prahe sme si v apríli pripomenuli 50 rokov od upálenia tzv. košického Palacha – Michala Levčíka. Tretí ročník spomienky bol spojený aj s osadením pamätnej tabule na mieste upálenia – na košickom Námestí osloboditeľov. S organizátorom Tomášom Strakom sa o spomienkovej udalosti pozhovárala Michaela Valiková.
Michal_Levčík_01 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Podľa odborníkov a historikov je samoupálenie extrémnou formou protestu – napríklad proti politickým problémom. Známe sú prípady proti utláčaniu budhizmu v Južnom Vietname, proti vojne vo Vietname zo 60. rokov minulého storočia i v súvislosti s komunistickým režimom a vpádom vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa. 11. apríla 1969 sa pri Pomníku neznámeho vojaka v Košiciach polial horľavinou a upálil mladý vojak Michal Levčík. O jeho skutku sa však v tej dobe dozvedelo len veľmi málo ľudí. V tomto roku sa pri príležitosti 50. výročia tohto upálenia konala pietna spomienka spojená s osadením dlho plánovanej pamätnej tabule. Viac o udalostiach spred 50 rokov a Michalovi Levčíkovi porozprával pri mikrofóne Michaely Valikovej autor pamätnej tabule a výtvarník Peter Kalmus.
Michal_Levčík_02
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
