Košičan Kristián Tóth v Londýne

Košičan Kristián Tóth v Londýne

Kristián Tóth má 24 rokov, pochádza z Košíc-Šebastoviec a hneď po 18-tke sa rozhodol, že nepôjde na vysokú školu, ale pôjde pracovať do Londýna. Hádam jednoducho nechcel len tak prežívať na vysokej, lebo aj trochu vedel, čo chce, a to je často viac ako diplom z odboru, ktorý robiť nechcete. Pochádza zo šiestich súrodencov a boli – i museli byť – súťaživí. Snažili sa ísť si za svojimi cieľmi už ako deti. Už keď boli menší a mama navarila, kto sa nedostavil včas – nejedol. A to ich vycibrilo v dochvíľnosti a cieľovosti. Už doma museli dodržať slovo. Kristiána vždy lákalo podnikať, vymýšľal kreatívne veci a keďže najstarší brat odišiel do Londýna, o to rýchlejšie ho to pritiahlo k odchodu. Prvýkrát bol v Londýne, keď mal 17 – potreboval aj prax a tam zistil, že mu vedomosti z jazyka nestačia. Vrátil sa a ako vraví: „zamakal“ a zmaturoval. Odísť do inej krajiny možno skutočne súvisí s vekom, a teda Kristián mal odvahu i výhodu:

Východniar v Londýne - KT1

Ďalšou aktivitou je aj online obchod, kde majú svoje produkty, ktoré ponúkajú,  a aj tam hľadajú svoje možnosti uplatnenia a zlepšenia služieb. V Londýne sa Kristián Tóth s bratom i priateľmi sťahovali asi päťkrát. Aj Londýn má podľa Kristiána svoje plusy a mínusy a vždy to ide ruka v ruke s financiami i tým, čo si môžete dovoliť. Ak to tak je, je to – samozrejme – lepšie. Podľa toho, kde sa ocitnete, v akej časti Londýna, taký  máte aj dojem z tohto mesta. Kedysi Kristián ešte utekal do odľahlých častí domu, aby nevedeli, že on je tým, kto jedná za firmu, lebo bol mladý. Dnes je už mnoho vecí inak. Martina Poláková sa pýtala na pocity zo začiatkov v Londýne a na pokračovanie v ich podnikaní:

Východiar v Londýne - KT2

Kristián je veľmi sympatický mladý muž, ktorý má jasno vo veciach už teraz – vo svojich 24 rokoch. Teda minimálne v niektorých, v ktorých nie všetci jeho rovesníci asi majú. Splnil si aj sen vidieť New York a pochopil, ako má rád Slovensko. Práve preto odporúča cestovanie – aby sme si uvedomili, kde žijeme a ako sa máme. A čím viac cestoval, tým viac si Slovensko váži.