Začali vznikať krátko po socialistickej revolúcii z priamej iniciatívy Vladimira Iľjiča Lenina. Mali slúžiť ako prostriedok lacnej pracovnej sily, ale aj ako prostriedok takzvanej diktatúry proletariátu. Sovietske gulagy sa stali smutnými pamätníkmi neslobody, tyranie a demagógie. V marci 1943 bolo na území Sovietskeho zväzu 53 samostatných táborov a 423 pracovných kolónií. Podľa oficiálnych sovietskych štatistík nimi prešlo v rokoch 1929 - 1953 okolo 18 miliónov ľudí, pričom takmer 3 milióny v nich zomrelo. Kto predovšetkým smeroval do týchto gulagov? Aj na to sa Lívia Godová pýtala historika Ondreja Gloda z Krajského múzea v Prešove.
Magazín_Sovietské_gulagy_1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.Podľa neúplných údajov moskovského Ústredného archívu bolo z územia Slovenska odvlečených 7 tisíc osôb, z toho 210 žien. 532 našich občanov v gulagoch zomrelo, ďalších 17 bolo popravených. Medzi odvlečenými boli aj obyvatelia východného Slovenska.
Hlad, ťažká fyzická práca, takmer žiadna lekárska starostlivosť, týranie a enormná zima. Takéto neľudské podmienky nachádzali v sovietskych gulagoch nielen kriminálnici, násilníci, vrahovia či pašeráci, ale predovšetkým politickí väzni, intelektuáli, ženy s deťmi a tí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom postavili proti vtedajšiemu represívnemu režimu. Po druhej svetovej vojne v nich končili najmä Ukrajinci, Bielorusi, Litovčania či Lotyši. Teda obyvatelia z tých krajín, ktoré boli pripojené k Sovietskemu zväzu, no miestni v nich do značnej miery podporovali Nemecko. Do táborov ale smerovali aj Fíni, Poliaci, Maďari, Nemci či Rumuni. Išlo o akúsi odvetu práve za druhú svetovú vojnu. Podľa historika Ondreja Gloda z Krajského múzea v Prešov boli medzi násilne odvlečenými aj štyria muži z Hanušoviec nad Topľou, jeden obchodík z Chmeľova či notár so synom z Giraltoviec. Aký bol ich osud počas niekoľkoročných mučivých prác? Podrobnejšie opisuje v rozhovore s Líviou Godovou.
Sovietské_gulagy_2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
