Ešte pred tým ako máme deti - vieme presne ako by sme sa k nim správali. V momente, keď deti máme - často hľadáme najvhodnejšie formy vzájomného vzťahu, predovšetkým vtedy, ak sú deti už väčšie. Často bojujeme ako rodičia medzi dvoma postojmi. Budem autorita, alebo kamarát? Akú rolu má vôbec rodič, vo vzťahu k dieťaťu? Odborníci sa zhodujú, že rodičovstvo je zodpovednosť a rodič má ísť predovšetkým príkladom a pripraviť dieťa zvládnuť život. K tomu patrí aj nastavenie pravidiel, ktoré sa dodržiavajú. Úlohou rodiča je učiť deti, aby videli dôsledky svojho správania. Rodič by mal dieťa zahŕňať láskou a vštepovať mu vzory, aby sa stal plnohodnotným a zodpovedným človekom. Rodič má poskytovať dieťaťu bezpečné prostredie pre jeho fyzický a psychický vývin. Zároveň dieťa v každom veku potrebuje predovšetkým kompetentného rodiča, niekoho, kto zasiahne v prípade ťažších rozhodovaní. Často však počujeme „ ja som s „našimi" ako kamoška či kamoš". Na to, či je to správny vzťah medzi rodičom a dieťaťom, či by mali byť rodičia s deťmi „kamaráti" a aké úskalia nesie takýto vzťah, sa Martina Poláková pýtala Radomíra Warošeka.
Dieťa ako kamarát Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.Radomír Warošek dopĺňa aj to, že vzťah medzi kamarátmi je rovný. Vzťah rodiča a dieťaťa je hierarchický. Rodič má byť tým, kto je stabilný, istý, skúsený. Je skvelé ísť na kávu, nakupovať či smiať sa spolu so svojím dieťaťom, ale nepútať ho k sebe. Najlepšiu kamarátku či kamaráta by mali mať deti medzi rovesníkmi. Jedno čínske príslovie vraví, že jedna generácia vysádza stromy a tá ďalšia sa chladí v ich tieni. A tak by to malo byť aj vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Kamarátsky vzťah by mal byť medzi nimi zastúpený empatiou, schopnosťou načúvať, humorom a vzájomným rešpektom.
