Poviedka Ema Bohúňa o poslednom uhorskom plese v Prešove bola inšpiráciou pre Juraja Korpu k napísaniu príbehu o tomto spisovateľovi a novinárovi, ako aj o samotnom plese.
Príbeh Alexandra Piroša rozpráva o Žofii Maťašovskej, ktorá žila v najvýchodnejšom cípa Slovenska, tam, kde sa stretávajú naše hranice s poľskými a ukrajinskými.
Už v 18.storočí strašila vraj v okolí Starej Ľubovne mátoha.
Juraj III.Druget sa oženil s dcérou Alžbety Báthoryovej, vytvoril jezuitské kolégium v Humennom a stál na strane cisára Ferdinanda II..
Ján Francisci na levočskom lýceu študoval aj pôsobil ako učiteľ.
Osudy mladého Juraja Drugeta III., ktorý sa ako 16 ročný stal najmladším županom v Uhorsku.
Pavol Novák bol v 20. rokoch 20. storočia právnym zástupcom mesta Košice a starostom.
Príbeh Petra Karpinského o pionieroch v oblasti fotografie na Slovensku: manželoch Gustávovi a Anne Matzovcoch zo Spišskej Novej Vsi.
Príbeh o hrade Eger v obci Ruská neďaleko Veľkých Kapušian, ktorý sa preslávil tým, že v 16.storočí jeho kapitán Štefan Dobó, odolal obliehaniu tureckých vojsk, ktoré boli v mnohonásobnej presile.
Rozprávanie o Lipovskom hrade, povestiach spájajúcich sa s ním i o kňazovi a spisovateľovi Jánovi Andraščíkovi, rodákovi z Lipoviec, ktorý napísal hru Šenk paľenčeny.