Bola strategicky významná, ale finančne, materiálne i personálne išlo o jednu z najnáročnejších stavieb na našom území. Pri jej výstavbe vznikol najdlhší železničný most postavený v oblúku v strednej Európe. Železničná trať vedúca z Prešova do Strážskeho, ktorej slávnostné uvedenie do prevádzky prebehlo pred 80 rokmi, a to konkrétne 5. septembra 1943, má i svoje tmavé pozadie. Vznikla najmä vďaka pracovnému táboru, do ktorého na dlhé týždne a mesiace boli zavlečení Rómovia a takzvaní asociáli. V akých neľudských podmienkach pracovali? Čo si vyžadovala samotná výstavba trate a prečo išlo o tak potrebnú trať v tej dobe? Odpovede aj na tieto otázky prinesieme v dnešnom Magazíne Rádia Regina Východ prostredníctvom rozhovoru Lívie Godovej s historikom Tomášom Haviarom a vedúcim hanušovského Kaštieľa rodu Dessewffy Samuelom Brussom.
Má síce 80 rokov, no na území Slovenska patrí vôbec k najmladším železničným tratiam. V regióne bola mimoriadne očakávaná. Ešte za čias prvej Československej republiky sa reálne začalo s prípravami na výstavbu železničnej trate Prešov – Strážske. Dobová propaganda však zásluhy na tomto diele pripisovala výlučne vláde slovenského štátu. Kedy vznikali prvé myšlienky o výstavbe trate a prečo napokon k realizácii stavby nedošlo ešte za čias monarchie? I na to sa Lívia Godová pýtala historika Tomáša Haviara.
80 rokov trate Prešov –Strážske 1.časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ako to už pri podobných veľkých stavbách býva aj v súčasnosti, prichádzajú ich otvárať najvyšší štátni predstavitelia. Tak tomu bolo aj pri výstavbe železničnej trate Prešov – Strážske. Slávnostný prvý výkop, ktorý sa udial 29. júna 1939 v Kapušanoch, vtedy ešte predseda vlády doktor Jozef Tiso za účasti všetkých predstaviteľov štátu. Aj počas výstavby prebiehali takzvané kontrolné dni alebo vizitácie najvyšších predstaviteľov štátu. Tieto kontrolné dni boli dôkladne spropagované vo vtedajšej tlači. Jozef Tiso už ako prezident prišiel následne otvoril trať 5. septembra 1943.
Nemá miestny význam, ale ide o trať nadradeného významu. Nachádza sa na nej 17 viaduktov a mostov, z toho štyri viadukty, ktoré sú najväčšie a označované aj za najkrajšie na celej trati, sú v okolí Hanušoviec a Pavloviec. Na železničnej trati Prešov – Strážske bolo vybudovaných 8 staníc, 6 zastávok a jedna výhybňa. Tým, že nešlo úplne o miestnu železnicu, situovanie železničných zastávok bolo také, aby sa vyhovelo dopravným požiadavkám. Aj preto sa niektoré stanice dostali často ďalej od samotnej obce. Výstavba tejto trate, ktorej 80. výročie fungovania si v tomto roku pripomíname, bola rozdelená na šesť úsekov. Kto zabezpečoval prácu na jednotlivých úsekov a ako v období Slovenské štátu prebiehalo prideľovanie štátnych zákaziek, vysvetlil Lívii Godovej historik Tomáš Haviar.
15. júna 1984 bol súbor štyroch viaduktov – bystrianského, hanušovského, hrabovského a pavlovského spolu s pamätnou tabuľou od akademického sochára Ladislava Šichmana, ktorá sa nachádza pred najvyšším pilierom hanušovského viaduktu, zapísané medzi národné kultúrne pamiatky. Celá stavba však trpela počas výstavby nedostatkom robotníkov, a tak vtedajšia vládna moc v blízkosti stavby vytvorila pracovné tábory, do ktorých začala sústreďovať stovky Rómov a takzvaných asociálov.
80 rokov trate Prešov –Strážske 2.časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V rokoch 1941 až 1944 vzniklo na našom území celkovo 14 donucovacích zariadení pracovného charakteru, ktoré boli určené pre takzvané asociálne živly, prevažne židovského a rómskeho pôvodu. Podľa výskumov prešlo nútenými pracovnými tábormi približne tri až štyri tisíc osôb mužského pohlavia. Na východnom Slovensku boli koncentrované v obciach Nižný Hrabovec, Lipníky, Petič, Ptičie, Bystré nad Topľou, Veľké Kapušany a Hanušovce nad Topľou. Zriadené tábory súviseli predovšetkým s výstavbou strategicky veľmi významnej železničnej trate Prešov – Vranov – Strážske. Rátalo sa už od začiatku jej výstavby, že do prác budú zaradení Rómovia, asociáli a neprispôsobiví obyvatelia? Aj s touto otázkou sa Lívia Godová obrátila na historika Tomáša Haviara a Samuela Brussa, vedúceho hanušovkého kaštieľa rodu Dessewffy, v ktorom sídlilo práve vedenie pracovného tábora.
Nedostatočná kvalifikácia pracujúcich mužov sa prejavila aj vo vysokej úrazovosti. Počas výstavby trate bolo zaregistrovaných viac ako 690 ťažších úrazov a 11 smrteľných prípadov. Činnosť tábora sa skončila v roku 1943, keď bola ukončená stavba. Internovaní v pracovných táboroch ale neboli rozpustení a plynulo prešli na stavbu ďalších tratí – medzi Podolíncom a Orlovom a pracovali aj pri stavbe Gemerských spojok na južnom Slovensku.
80 rokov trate Prešov –Strážske 3.časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Mala veľký strategický význam. Počas vojny, pokiaľ Košice patrili Maďarsku, išlo o jedinú kapacitne dostačujúca spojku medzi východom a západom. Jazdili po nej nákladné i osobné vlaky. Aj neskôr v období socializmu, počas ktorého sa v Hencovciach budoval veľký drevársky závod a v Strážskom veľká chemická výroba, sa hlavná časť materiálu a surovín zo západu navážala cez túto trať. Po spustení oboch výrobných celkov bolo zároveň potrebné voziť pracovnú silu pre dané závody. Približujú Lívii Godovej historik Tomáš Haviar a vedúci hanušovského kaštieľa rodu Dessewffy Samuel Bruss.
80 rokov trate Prešov –Strážske 4.časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Reláciu venovanú 80. výročiu výstavby železničnej trate Prešov – Strážske pripravila Lívia Godová.
