Počuli ste už o kočovnom včelárení? Ide o proces, v rámci ktorého sa včelie úle prenášajú zo svojho základného stanovišťa viac do prírody, aby mali väčšie možnosti ako získať nektár. Včelári sa tešia v prípade priaznivého počasia z dobrej znášky a včely zase majú dostatok rôznorodej pastvy. Takýto spôsob včelárenia však nepraktizuje každý včelár, keďže stojí množstvo energie a úsilia. Ak sa však „kočovka“ podarí, výnos stojí za to.
Kočovné včelárenie praktizuje aj včelárka Blanka Vincová. Možno ide o poslednú včelárku svojho druhu na východnom Slovensku, ktorá sa kočovaniu venuje, keďže žien-včelárok je ako šafranu. František Baláž sa s ňou zhováral na rodinnej včelnici vedľa obce Haniska pri Prešove. Reč bola aj o začiatkoch včelárskej rodinnej tradície.
kočovanie_1
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V našich včelárskych potulkách sme navštívili rôzne regióny východného Slovenska. V každom jeho kúte – či už ide o Abov, Zemplín, Šariš alebo Spiš – sa nájdu pracovití včelári. Zaujímavosťou je fakt, že včelárske remeslo sa vo väčšine prípadov vo včelárskych rodinách dedí. Vedomosti z tejto oblasti sa tak prenášajú z generácie na generáciu.
Inak to nie je ani v prípade včelárky Blanky Vincovej z Prešova, ktorej otec začal s kočovným včelárením v 80. rokoch minulého storočia. Spolu s ním sa venuje kočovaniu včelstva ešte aj v súčasnosti. My sme ju navštívili na včelnici medzi Haniskou a Kendicami, kde majú jej včely pevné stanovište. Na ako dlho opúšťajú včely počas leta túto včelnicu, pýtal sa František Baláž. Reč bola aj o chove včelích matiek.
kočovanie_2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
