V júli obletela svet správa, že ikonický chrám Hagia Sofia v Istanbule bude vyhlásený za mešitu. Najvyšší správny súd v Turecku anuloval rozhodnutie vlády z roku 1934, ktoré z niekdajšieho byzantského chrámu a mešity spravilo múzeum, a podpísal dekrét o odovzdaní Hagie Sofie pod moslimskú správu. Aj napriek vlne medzinárodnej kritiky prvé moslimské modlitby v priestoroch Hagie Sofie boli 24. júla. O pozadí výstavby tohto majestátneho chrámu som sa rozprávala s cirkevným historikom Martinom Mrázom.
hagia_sofia_1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.Jedna z najvýznamnejších stavieb starého sveta sa nenachádza len na strete dvoch kontinentov, ale aj dvoch svetov, kresťanského a islamského, čo značne ovplyvnilo aj jej históriu. Hagia Sofia, chrám Božej múdrosti, ohuruje hlavne svojim vysokým a širokým vnútorným priestorom a svetelnými efektmi, ktoré budia dojem, že kopula sa vznáša vo vzduchu. Zdá sa, že nie je zakotvená na zemi, ale že visí v zlatých reťaziach z neba," takto popisoval vtedajší kronikár pohľad na nový chrám pri jeho vysvätení v roku 537. Architektonickú a umeleckú stránku chrámu vyzdvihol aj cirkevný historik Martin Mráz.
hagia_sofia_2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
