V poradí druhý ročník súťaže sa uskutočnil 22. októbra 1982. Oproti úvodnému ročníku cítiť evidentnú snahu organizátorov o spestrenie podujatia. Tento zámer sa im pri výbere finálových skladieb určite vydaril, avšak najmä starší autori zaškatuľkovali svoje piesne do už dávno známych hudobných štýlov ako blues, rock&roll, či swing. Z desiatich vybraných piesní bolo sedem nahraných Štúdiovým súborom pod vedením Františka Petrusa, dve nahrala skupina Monolit a jednu štúdiová skupina J. Olajoša. Nahrávky zodpovedajú vysokej kvalitatívnej úrovni, čo bolo veľkým pozitívom súťaže. Rôznorodosť hudobných žánrov sa dotkla aj textovej stránky skladieb. Textári sa zamerali na témy lásky, voľného času, ale nájdu sa stále texty venované regiónu usporiadajúceho mesta. Taktiež pribudli interpreti mladej generácie - speváčky Tamara Špaková a Iveta Palčová, známe z detskej pesničkovej relácie Zlatá brána a Beáta Dubasová - budúca hviezda našej hudobnej scény.
 
Víťaznou piesňou sa stala skladba autorov J. Olajoša a Ladislava Šimona - Ráno čo ráno. Interpretoval ju Erik Bubnár a pieseň sa čoskoro stala jednou z najhranejších skladieb regionálneho vysielania Československého rozhlasu. Dodnes je obľúbeným hitom plesových podujatí v Košiciach - vďaka sviežej melódii v štýle rock&roll a známemu textu. Neskôr bola prespievaná viacerými interpretmi (Miroslav Jevčák, Juraj Vančík). Interpretka víťaznej skladby prvého ročníka KZP J. Havírová sa autorsky a interpretačne podieľala na skladbe On. Poslucháčov zaujala originalitou harmonickej línie a vkusnými zmenami tempa v jednotlivých úsekoch skladby. Podobné atribúty spĺňa skladba s názvom Správa o počasí - autorov I. Bázlika a J. Štrassera, ktorí patria aj v súčasnej dobe k úspešným autorom. Uvedená skladba je ukážkou moderného soundu a výborného aranžmánu pripomínajúceho muzikálovú tvorbu Deža Ursínyho.
 
Celkovo sa do finálového večera prebojovalo desať autorských piesní. Okrem už spomenutých odzneli na 2. ročníku festivalu skladby Senzi liek - autorov Ľudovíta Beleša a Gabriela Glovackého, znejúca vo svižnom swingovom rytme, v interpretácii Š. Kelbelovej, Niekedy - autorov Miroslava Boháča a Vladimíra Križka, s výbornou inštrumentáciou, pripomínajúcou skladby Barryho Whita, so spevom Ingrid Belohorkovej, Mokré blues - autorov Júliusa Humeňanského a Františka Jakubíčka vo waltzovom rytme, v podaní T. Špakovej, Exponát - B. Hersteka a L. Šimona v rytme rock&roll, hrala a spievala skupina Monolit, Krídla - G. Toperczera a Š. Kasardu vo swingovom rytme, v podaní J. Demčovej, Východniarska - A. Čobeja a Ondreja Bosíka, ktorú spieval D. Ružička s humorným vstupom ľudového rozprávača Juraja Štachitku a Cesta domov - autorov Magdy Medveďovej a Š. Moyzesa v rytme blues v podaní B. Dubasovej.
 
Pri porovnaní jednotlivých autorov nájdeme známe tváre z premiérového ročníka súťaže. Taktiež počet účastníkov finálového večera sa zaokrúhlil na 10, čo predznamenalo tri nasledujúce ročníky súťaže.