5. ROČNÍK PESNIČKOVEJ SÚŤAŽE KZP 1988
Rok 1988 priniesol mnoho noviniek, ktoré sa zapísali do histórie festivalu. Zvýšený záujem o podujatie prejavili aj vtedajší funkcionári KNV a premiérovo bola vyhlásená aj Cena primátora mesta a Cena za najlepšiu interpretáciu piesne. Ďalšou z pozoruhodností ročníka bolo počínanie autorov jednotlivých skladieb, ktorí sa vo veľkej miere zamerali na skladby v pomalom tempe. Z desiatich finálových piesní sa táto skutočnosť týkala šiestich piesní. Tému lásky spracovali autori textov až v deviatich piesňach. Štýlové oživenie súťaže priniesol vplyv hudobných zoskupení z vtedajšej NSR (Modern Talking, Bad Boys Blue), ktoré boli predstaviteľmi štýlu disco. Autori, ovplyvnení uvedeným štýlom, využívali vo svojej tvorbe prvky naprogramovanej hudby, pomocou tzv. sequencérov. V praxi to znamenalo, že rytmická linka a v mnohých prípadoch aj ostatné nástrojové obsadenie okrem gitary boli vopred naprogramované. Jednou z výhod takto upravenej hudby bolo rýchlejšie nahrávanie demonahrávok v hudobných štúdiách.
V aktuálnom ročníku príliš nebadať príliv nových autorov, pozitívnejšia situácia nastala medzi interpretmi, kde si svoju premiéru odspievalo 9 spevákov. Treba však podotknúť, že v troch prípadoch išlo o duetá. Po „dvojročníkovej“ odmlke sa o nahrávky opäť postaral orchester J. Szabadosa a hudobná skupina Disk pod vedením J. Olajoša.
Víťazom 5. ročníka festivalu KZP sa stala pieseň Keď sa pohne lavína - autorov J. Szabadosa a Š. Moyzesa. Interpretka E. Ďuricová si zaknihovala prvé víťazstvo pri druhej účasti na podujatí a naplno tak rozbehla svoju kariéru a spoluprácu s J. Szabadosom. Víťazná skladba je nahraná v štýle disco, avšak nie v elektronickej podobe. Autor hudby naplno využil kombináciu klasických nástrojov s vymoženosťami elektronických efektov.
Medzi ostatnými súťažnými skladbami je naozajstnou originalitou pieseň Posledná káva - autorov J. Hidvéghyho a Š. Moyzesa. Zaujímavou kombináciou swingového rytmu a syntetizátorových vyhrávok vznikla svieža skladba, doplnená výbornou interpretáciou J. Vančíka. Spomínané pozitíva jej priniesli druhé miesto v aktuálnom ročníku festivalu. Na treťom mieste sa umiestnila pieseň Zamilovaná, v podaní Márie Urbanovej. Príjemný beat autorov J. Olajoša a Š. Moyzesa, zvýraznený vkusnými saxofónovými a gitarovými vstupmi zaujal nielen porotu, ale najmä divákov vo veľkej sále Domu umenia. Cenu primátora mesta za skladbu Mesto nás má, získali autori N. Bodnár a P. Samuely. Interpretačne sa na nej podieľala dvojica mladých spevákov D. Vološinová a J. Balogh. Pieseň je plná rytmických zmien a harmonických zvratov, autor hudby N. Bodnár tentokrát naplno využil aktuálne novinky v rámci syntetizátorov. Debutujúci autor František Turák si zaspieval spolu s Máriou Scholtzovou pieseň Stromy. Pomalý beat v modernom spracovaní sa stal taktiež ozdobou festivalu a samotná nahrávka aj dnes znesie prísne kritéria náročného poslucháča. Spomínaná M. Scholtzová si vo finálovom večere súťaže zaspievala aj sólovo, skladbu Poznáš túto zem - autorov A. Kováča a R. Tamášiovej. Tentokrát typická festivalová pieseň získala cenu za najlepšiu interpretáciu. Okrem spomínaných autorov a interpretov sa uvedeného ročníka zúčastnili speváci D. Ružička s piesňou Aj keď si moja - autorov J. Szabadosa a Š. Moyzesa, Ladislav Vasiľ s piesňou S najdrahším srdcom - autorov D. Wukstu a Š. Kasardu, Ján a Mária Urbanovci s vlastnou skladbou Ó láska.
Za zmienku tiež stojí fakt, že autorom textov k prvým trom víťazným skladbám bol Š. Moyzes.
