7. ROČNÍK PESNIČKOVEJ SÚŤAŽE KZP 1990
Konala sa 25. novembra 1990. Začiatkom októbra určila výberová komisia v anonymnom výbere 12 piesní do finálového večera. Novinkou bolo verejné hodnotenie, ktoré sa konalo hneď po doznení súťažných skladieb, čo malo dopomôcť zvýšenej objektivite podujatia. Jednotliví členovia poroty pridelili ku každej skladbe poradie čísel v stupnici od 1 do 12, čiže podľa počtu súťažiacich.
Celkovo možno konštatovať, že vplyvom otvorenia „trhu“ a prírastku noviniek v rámci vývoja hudobných nástrojov a počítačov, sa autori odklonili od klasických nahrávok svojich piesní. Najmä čo sa týka bicích nástrojov využívali tzv. automatického bubeníka. Sprievodný orchester J. Szabadosa sa v aktuálnom ročníku podieľal na šiestich nahrávkach autorských piesní, avšak vplyvom elektronickej hudby v podstate dohrával niektoré úseky skladieb, ktoré mali prispieť k celkovej farebnosti skladieb. V tomto smere bola využitá najmä dychová sekcia orchestra a klávesové nástroje.
Aj keď sa finálového večera zúčastnili len traja noví autori, dvaja z nich si odniesli zo súťaže ceny. Prvé miesto získali autori Alexander Berta a Miroslav Procházka s piesňou Ticho. O nahrávku sa postarala skupina Október, ktorej boli autori členmi a M. Procházka bol zároveň interpretom piesne. Práve interpretačná stránka skladby sa stala pravdepodobne rozhodujúcou pri hodnotení odbornej poroty, pretože výkon spomínaného speváka znesie najprísnejšie kritériá kvality prejavu, hlasových dispozícií a v neposlednom rade intonačnej čistoty. Po druhýkrát za sebou si druhé miesto vybojovala skupina Color Box so spevákom Ladislavom Rogozinským. Pieseň pre Klaudiu - autorov Š. Jambora a O. Rozkoša priniesla pre divákov vo veľkej sále Domu umenia opäť poctivú rockovú „muziku“ s chytľavým refrénom. Tretie miesto získala skupina Škandál so skladbou Úsvit. Autor hudby a interpret v jednej osobe Jozef Kurímsky priniesol do súťaže novú hudobnú reč v podobe štýlu synthpop. Vplyvom hlavných predstaviteľov uvedeného štýlu v zahraničí - skupín Depeche Mode či Alphaville vznikla kvalitná syntetizátorová hudba, ktorá sa postarala o najpríjemnejšie prekvapenie finálového večera, napriek miernej interpretačnej neistote speváka vo vyšších hlasových polohách. Zvláštnu cenu - Za najlepšiu interpretáciu piesne - získala speváčka R. Goldová. Pieseň K. Žabku a S. Cimu - Nezávislá zaspievala s prehľadom a vďaka celkovému príjemnému prejavu si získala sympatie porotcov i divákov. Súrodenci M. a J. Urbanovci sa opäť predstavili „romantickým“ duetom, napísaným na text Š. Moyzesa - Kým si moja. Typická festivalová pieseň sa vyznačuje najmä pestrosťou aranžmánu a tradične spoľahlivým výkonom súrodeneckej dvojice interpretov. V rytme reggae bol napísaný ďalší súťažný príspevok autorov J. Hidvéghyho a P. Samuelyho s názvom Večný príbeh. O nahrávku sa postarala skupina SBM so spevákom Martinom Dufincom. Skladba prispela k výraznému žánrovému spestreniu súťaže, aj keď nezískala žiadnu z cien. Za povšimnutie stojí skladba autorov M. Mojžiša a M. Varholu s názvom Môj vlak. Autor hudby v piesni skĺbil rôzne kompozičné techniky, do klasickej rockovej hudby vsunul prvky seriálovej hudby, čím skladba aj za prispenia interpreta piesne Vratislava Lukáša vyznieva značne zaujímavo. Svoju náklonnosť k štýlu funk prejavil v plnej miere skúsený autor F. Turák. V skladbe Trik, na text A. Škovieru naplno rozvinul klasické a nosné prvky uvedeného štýlu - výraznú dychovú sekciu s využitím efektných glisánd, výborné klavírne sóla, kvalitnú „rytmiku“ a v neposlednom rade vypracované medzihry pred jednotlivými nástupmi slôh a refrénov. O prezentáciu skladby sa postarala hneď trojica mladých speváčok O. Rybovičová, R. Goldová a L. Semanová, takže celkový dojem zo skladby vyznel jasne komerčne. Posledným debutujúcim autorom finálového večera bol Jozef Veselovský, ktorý na text G. Glovackého napísal pieseň Poď. Speváčka Tatiana Kundrátová sa predstavila vyspelým prejavom, avšak hudba v spojení s textom mohla zabodovať skôr v detských pesničkových reláciách. Známy autor N. Bodnár si pre svoju skladbu Cesta vybral mladú interpretku Beátu Galgonovú. Tentokrát sa autor podpísal aj pod textovú stránku piesne, znejúcej v pomalom beatovom rytme.
Najskúsenejší autori a spoluorganizátori podujatia J. Szabados a J. Olajoš tentoraz prispeli do finálového večera dvoma, tempovo a žánrovo odlišnými skladbami. Pieseň Pilot lásky, na text Š. Moyzesa zaspievala „dvorná“ speváčka J. Szabadosa - E. Ďuricová. Výsledkom je svieža skladba v štýle disco, pretkaná charakteristickou harmóniou autora. J. Olajoš sa po predchádzajúcich úspešných ročníkoch rozhodol napísať pomalú skladbu na text A. Škovieru s názvom To si teda nemal. Svoj debut na súťaži si v tejto skladbe odspievala Soňa Hanzlová a pieseň je výpoveďou mladej ženy, sklamanej prístupom svojho partnera.
Jeden z najvydarenejších ročníkov festivalu „osviežili“ svojim vystúpením hostia programu - Milan Markovič a Peter Breiner. Po ich vystúpení sa predstavil spevák Eugen Šváb so svojim krátkym programom.
