11. ROČNÍK PESNIČKOVEJ SÚŤAŽE KZP 1995
Po ročnej prestávke, spôsobenej vážnym ochorením J. Szabadosa sa 25. novembra 1995 uskutočnil 11. ročník festivalu. Zmodernizovaná Estrádna sála Jumbo centra (bývalý Dom kultúry) privítala 10 súťažných piesní známych i začínajúcich autorov a hudobných skupín. Na scéne sa objavili mladé formácie, ktoré priniesli do súťaže značné oživenie. Opäť platil fakt, že príliv nových interpretov slávi na festivale úspechy a inak to nebolo ani na 11. ročníku. Samozrejmosťou boli skúsení autori, ktorí sa prezentovali stabilne kvalitnými nahrávkami.
Na úvod festivalu zaznela skladba Miloša Mášika s názvom Zajatý piesňou. Experimentálne zaradená skladba bola v podstate rockenrolovou etudou, v ktorej autor skladby hral a spieval bez sprievodu ostatných nástrojov.
V poradí druhá skladba zaznela od nováčikov podujatia - skupiny Samuel. Skladba s názvom Navždy sám, na text J. Lukáča zaujala prítomných divákov a odbornú porotu svojou originalitou a priamočiarosťou harmonickej a melodickej línie. Ako sa neskôr ukázalo, tieto atribúty priniesli spomínanej skupine prvé miesto v súťažnom ročníku a možnosť nahrávania svojho albumu v košickom štúdiu Rádia Regina.
V poradí tretia skladba s názvom Neverím autora T. Nemeša priniesla výborný „disco-funk“. Prepracovaná muzika, „nadupaný“ rytmus a sólový saxofón autora nenechal nikoho z prítomných na pochybách, že sa jedná o vynikajúceho hudobníka. Autorom textu k spomínanej piesni bol S. Cima a T. Nemeš si vlastnú skladbu aj odspieval.
Štvrtá skladba večera s názvom Láska je modelka, autorov I. Hudáčka a G. Glovackého priniesla romantickú baladu s perfektne prepracovanou strednou časťou piesne, pred nástupom záverečných refrénov. Speváčka Iveta Szabová potvrdila vhodný výber interpretky precíteným a spoľahlivým výkonom, napriek premiérovému vystúpeniu na podujatí.
Ďalším z nováčikov na festivale bola skupina Impulz. Skladba autorov Martina Šepeláka a Juraja Jánošíka s názvom Dievča zo snov v podaní uvedenej skupiny prekvapila typickou jednoduchosťou nastupujúcej generácie mladých autorov.
V poradí šiestou skladbou večera s názvom Nevrav nič sa prezentovala skupina Hurikán. Ostrieľaní regionálni hudobníci opäť potvrdili neodškriepiteľnú kvalitu nahrávky, znejúcu aj po desiatich rokoch aktuálne. Zaslúžene si z festivalu odniesli druhé miesto.
Skúsená S. Hanzlová bola interpretkou piesne s názvom Po záverečnej, autorov M. Csekyho a R. Rusiňáka. „Strieborní“ autori z predchádzajúceho ročníka tentoraz pripravili svieži beat so značne odľahčeným textom, čím prispeli k ďalšiemu zatraktívneniu súťažného večera.
Po niekoľkoročnej prestávke sa obecenstvu predstavil spevák J. Vančík so skladbou autorov J. Hidvéghyho a V. Puchalu s názvom Podvečerná. Pieseň nápadne pripomínajúcu tvorbu amerických „hitmakerov“ získala tretie miesto na aktuálnom ročníku. Vyzdvihnúť treba najmä kvalitný aranžmán, ktorý znesie všetky kritériá náročného poslucháča.
Posledným nováčikom finálového večera sa stala skupina Vademecum fusion so skladbou autorov M. Marcinka a Š. Moyzesa s názvom Zastav chvíľu. S potešením sa dá konštatovať, že aj tretia „nováčikovská“ formácia sa predstavila novým prístupom k tvorbe a ich hudobná reč bola výrazne odlišná od ostatných účinkujúcich.
S poslednou súťažnou piesňou vystúpila známa a úspešná skupina histórie festivalu - Color Box. Po určitých personálnych zmenách vsadili členovia zoskupenia tentoraz na „hardrockovú“ s názvom Rock and roll láska. Predvedený výkon splnil očakávania poslucháčov a fanúšikov uvedeného štýlu a úspešne uzavrel súťažnú časť festivalu.
Súťažný večer sa nezaobišiel bez hostí programu. Tentoraz nimi boli vychádzajúce hviezdy slovenskej dancefloorovej scény - skupiny Exil, Maduar a skupina Sweet Sixteen.
O deň neskôr - 26. novembra 1995 sa uskutočnil Galaprogram, venovaný pamiatke dlhoročného organizátora festivalu J. Szabadosa. Pozvanie prijali najznámejší predstavitelia tzv. stredného prúdu slovenskej populárnej scény - Jana Kocianová, Helena Vrtichová, Otto Weiter, Robo Kazik, Peter Stašák, Eugen Šváb a Dušan Ružička. Interpretov sprevádzal známy orchester Pavla Zajačka, ktorý akoby symbolicky uzavrel éru sprievodných orchestrov na festivale KZP. Po tomto vystúpení nasledovala skladba Panychída pre J. Szabadosa, v podaní M. Mojžiša a skupiny Exact.
