14. ROČNÍK PESNIČKOVEJ SÚŤAŽE KZP 1998
Uskutočnil sa 17. októbra 1998. S veľkým potešením možno konštatovať, že nástup mladých, ambicióznych skupín práve v tomto ročníku nabral správny trend a diváci v Estrádnej sále Jumbo centra mali možnosť vypočuť si „kopec dobrej muziky“. U mladých autorov a interpretov cítiť potrebu návratu k tradičným rockovým zostavám, takže kvalitná nástrojová hra dostávala čoraz viac „zelenú“. Až na jeden súťažný príspevok si diváci vypočuli „nováčikov“ súťaže z celého Slovenska.
Ako prvá odznela skladba skupiny Tandem z Michaloviec, s názvom Naozaj. Autori Marcel Timko, Vladimír Bučko a Štefan Baláž pripravili divákom v sále príjemné prekvapenie v podobe kvalitnej a výborne zaranžovanej hudby. „Živé“ bicie nástroje, klávesové vyhrávky v spojení s vkusným využitím gitár a v neposlednom rade zaujímavý spev, urobili veľmi dobrý dojem na divákov v sále.
Marián Čurko sa prezentoval na festivale skladbou v štýle hip - hop s názvom Latex Ria. Tanečná skladba v spojení s aktuálnym „ tínedžerským“ textom určite zabodovala najmä u mladších poslucháčov v publiku. Každopádne bola príjemným oživením súťaže.
V poradí tretia zaznela pieseň autora Arpáda Cseteho s názvom Tak sa vráť, v interpretácii Dany Gamrátovej. Jedná sa o „dancefloorovú hitovku“, podobnú skladbe Heleny Vondráčkovej - Dlouhá noc, takže „tancachtivých“ divákov mohlo mrzieť, že práve oni sedeli na svojich miestach a nemohli interpretke pomôcť v jej tanečnom výkone.
S ďalšou skladbou v poradí vystúpila skupina Schyzofém. Autor Ján Fudala jej dal názov Možno. Jedná sa o hardrockovú skladbu, ktorej chýbalo lepšie spracovanie, pretože najmä gitary a bicie nástroje znejú príliš „oklieštene“, čo bolo veľkou škodou vzhľadom k nespornej kvalite speváka skupiny.
Piatou piesňou v poradí s názvom C´est la vie, sa prezentoval Juraj Kavuľa. Romantický valčík autora a interpreta mal asi za úlohu „zjemniť“ atmosféru po predchádzajúcom vystúpení, avšak zapôsobil skôr rozpačitým a „barovým“ dojmom.
Skupina Malý princ z Bratislavy si na súťaž pripravila výbornú skladbu s názvom Lieč ma láskou. Autori Juraj Tomaškovič a Miroslav Jurika vsadili na kvalitnú gitarovú hudbu. Výborná nahrávka ešte viac zvýraznila jednotlivé gitarové „pasáže“ a v spojení s kvalitným spevom si skupina získala srdcia divákov v sále.
Ďalšou hosťujúcou skupinou, tentoraz z Liptovského Mikuláša bola „kapela“ Rebro. Predstavili sa skladbou z vlastného repertoáru s názvom V nebi je raj. Účastníci viacerých festivalov ukázali, v čom je ich sila. Hardrockový prejav s vynikajúco „disponovaným“ spevákom, „zakomponovaným“ do žánrového kontextu skupiny priniesol veľkú radosť najmä priaznivcom uvedeného štýlu.
Držitelia druhého miesta z predchádzajúceho ročníka festivalu - trojica E. Šváb, Z. Laurinc a S. Hanzlová si na aktuálny ročník pripravili skladbu s názvom Ľúbim chlapca krásneho. Z pôvodne pomalej skladby vznikla za prispenia známeho slovenského „aranžéra“ Daniela Pastuchu „dancefloorová záležitosť“.
Ako predposlední sa na festivale predstavili „muzikanti“ zo skupiny Artless z Moldavy. Autori Viliam Hodermanský a Jozef Zsiga, ako aj ostatní členovia zoskupenia odohrali výborný bigbeat s ľahko zapamätateľným refrénom v piesni Zamatová vášeň. Laureáti viacerých súťaží na Slovensku a v Maďarskej republike si zaslúžene odniesli prvé miesto, vďaka kompaktnosti a vyváženosti všetkých nástrojových skupín, vrátane vokálneho prejavu členov skupiny.
Na záver sa predstavila známa regionálna skupina Drišľak, ktorá svojou piesňou s názvom Olympiáda (v Poprade) splnila svoj účel v rámci hesla „show must go on“. Príjemné oživenie s humorným podtónom pobavilo nielen divákov, ale aj členov odbornej poroty.
Po skončení súťažného večera sa divákom predstavili minuloroční víťazi festivalu - skupina Sexit. Súčasťou programu bol tiež krst nového CD speváka J. Vančíka. Na záver vystúpila známa skupina Vidiek s krátkym koncertným vystúpením.
