Košický zlatý poklad je najstaršia celoslovenská pesničková súťaž, zameraná na prezentáciu a propagáciu pôvodnej slovenskej populárnej hudby, so zreteľom na mladých, začínajúcich autorov a interpretov.
Súťaž vznikla v roku 1980, na podnet redakcie hudobného vysielania Československého rozhlasu - štúdia Košice s názvom,,KOŠICE 80“. Jej cieľom bolo podporiť pôvodnú slovenskú populárnu hudbu vo východoslovenskom regióne, pretože v tom čase existovali celoslovenské podujatia Bratislavská lýra a Banskobystrické zvony. Súťaž sa konala v dvojročnej v perióde až do roku 1988. Zo začiatku boli dramaturgiou oslovovaní známi autori medziiným J. Olajoš a J. Szabados, ktorí prispievali mnohými súťažnými skladbami. Súťaž mala vlastnú metodiku, prihlásené piesne sa dodávali s notovým zápisom, pričom po uzávierke ich režisér a klavirista v jednej osobe Július Bavolyár na klavíri nahral, výberová komisia z nich po vypočutí vybrala finálové súťažné piesne a až potom sa rozdeľovali interpretom. Podklady a aranžmány pripravovali orchestre Juraja Szabadosa a Jozefa Olajoša.
Postupne sa začali do súťaže implantovať prvky, ktoré kopírovali smerovanie svetovej populárnej hudby. Zmenila sa metodika výberu piesní. Autori už neposielali takzvané klavírne výťahy, ale demonahrávky piesní na nosičoch. Finálové piesne interpretovali hudobné skupiny a sólisti v sprievode štúdiových skupín. Začiatkom 90-tych rokov začal Košický zlatý poklad oslovovať autorov a interpretov aj mimo regiónu východného Slovenska a od druhej polovice 90-tych rokov má celoslovenský charakter.
K najznámejším osobnostiam, ktoré odštartovali svoju hudobnú kariéru na doskách podujatia patria Peter Nagy, Beáta Dubasová, Marián Čekovský, skupiny No Name, Noc a deň, či skupinu Maduar so speváčkou Barbarou Haščákovou, ktorá v roku 1994 debutovala ako 14 ročná.
Dôsledná marketingová snaha organizátora súťaže košického štúdia Rozhlasu a televízie Slovenska posunúť svojich súťažiacich do povedomia širokej verejnosti prostredníctvom ich medializácie na programových službách Slovenského rozhlasu, je dlhodobou motiváciou pre autorov a interpretov k účasti na Košickom zlatom poklade. Kvalitatívna úroveň súťaže sa z roka na rok zvyšuje. Prispieva k tomu i skutočnosť, že okrem autorského a interpretačného potenciálu sa skvalitňuje aj zvukovo - technická stránka prihlásených piesní. Mnohé z nich znesú kritériá, kladené na pesničky v podaní profesionálnych spevákov a skupín.
Pesničková súťaž Košický zlatý poklad je jej organizátorom vnímaná ako neutíchajúca snaha podporovať mladých autorov a interpretov v ich tvorbe. Na kvalite a budúcnosti slovenskej populárnej hudby Rozhlasu a televízii Slovenska záleží a preto túto jedinečnú súťaž plánuje realizovať i naďalej.
