Koncentračné pracovné tábory tvoria temnú kapitolu dejín prvej polovice 20.storočia. Nacistické Nemecko sa síce pracovnými a vyhladzovacími tábormi smutne preslávilo, priekopníkom myšlienky pracovných trestaneckých kolónií však bol Sovietsky zväz. Už v roku 1918 počas občianskej vojny v Rusku sa na nariadenie Vladimíra Iľjiča Lenina vytvorili prvé pracovné tábory určené pre nepriateľov nastávajúceho režimu: bielogvardejcov, kulakov a kňazov. Pracovné tábory sa však vo veľkom rozhodol využiť najmä Leninov nástupca, sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin. V roku 1929 prišiel s myšlienkou premeniť zaostalý Sovietsky zväz na priemyselne vyspelú krajinu a na to sa rozhodol využiť a najmä rozšíriť trestanecké kolónie na Sibíri. Vznikli smutne známe gulagy, ktoré komunistickému režimu poslúžili najmä ako miesto na odpratanie ľudí nepohodlných pre režim. V príspevku Dušany Nuoškovej hovorí historička Soňa Gabzdilová z Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
kronika druhej svetovej vojny_ nuo Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Sovietske gulagy oficiálne fungovali od roku 1929 do roku 1960. Koľko ľudí nimi prešlo, doteraz nie je jasné. Odhady sa však pohybujú v desiatkach miliónov. O život v gulagoch prišli minimálne tri milióny ľudí bez právoplatného súdneho procesu.
