Rok 1940, Sovietsky zväz, Buzuluk - Orenburská oblasť. Práve tu sa začiatkom roka zhromaždili emigranti, ktorí odišli z Československa potom ako ho Hitler násilne rozdelil. A práve tu vznikla aj prvá vojenská jednotka rozbitého Československa - Prvý československý armádny zbor. Na svojom začiatku pozostával z necelej tisícky vojakov - československých emigrantov a Čechov a Slovákov žijúcich na území Sovietskeho zväzu. A jeho súčasťou bolo aj 38 žien. Od čias husitských vojen v 15-tom storočí tak išlo o prvé československé ženy, ktoré si oficiálne mohli obliecť vojenskú uniformu. S ich účasťou v armáde však bol problém. Vtedajší československý branný zákon totiž neumožňoval vstup žien do armády a proti ich nasadeniu bola aj londýnska exilová vláda. Do debaty vtedy zasiahol generál Ludvík Svoboda a presadil, aby do zboru mohli vstúpiť aj ženské dobrovoľníčky. Počas ďalších troch rokov vstúpilo do Prvého československého armádneho zboru ešte ďalších šesť stoviek žien a 11 tisíc mužov. Československé kapitánky, majorky, podplukovníčky a jedna plukovníčka sa s Prvým československým armádnym zborom zúčastnili bitky o Kyjev, aj o údolie smrti - Dukliansky priesmyk. Po skončení vojny sa tieto ženy vrátili k civilnému životu. Prvý krát sa stretli až v roku 1962 na besede v Prešove, kde bol aj náš rozhlasový mikrofón. Kto vlastne boli prvé slovenské vojačky, to povie v príspevku Dušany Nuoškovej historik Jozef Rodák.
Prve zeny v ceskoslovenskej armade
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
