Vojna prináša aj paradoxy - Lotyši v nej napríklad stáli po boku nemeckej armády. Nie kvôli nacistickej ideológii, ale kvôli tomu, aby sa zachránili pred rozpínavou politikou Sovietskeho zväzu. Pozrime sa na to, prečo: po prvej svetovej vojne vznikli tri samostatné pobaltské štáty - Litva, Lotyšsko a Estónsko. Onedlho potom k nim pribudol nový sused - Sovietsky zväz. Ten v rámci predvojnového získavania sfér vplyvu v Európe v roku 1940 prinútil predstaviteľov pobaltských krajín, aby sa stali sovietskymi zväzovými republikami. V Pobaltí tak nastala prudká sovietizácia a boľševizácia, ľudia v týchto krajinách zažili krutý teror. Situácia trvala rok - až do leta 1941, kedy skončilo priateľstvo medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom. Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz aj v pobaltských krajinách a vytlačilo odtiaľ Červenú armádu. Do Pobaltia prišla vojna. Akú rolu v nej zohrali Lotyši, to už povie historik Martin Konečný.
Kurlandska kapsa Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.To bol historik Martin Konečný z Východoslovenského múzea v Košiciach. Dnešnú Kroniku II. svetovej vojny pripravila Dušana Nuošková.
