September 1944, poľské mesto Krosno. Je krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania, to však tvrdo potláčajú nemecké vojská, ktoré obsadili oklieštené Slovensko. Z východu sa blíži Červená armáda spolu s Prvým československým armádnym zborom. Cieľ je jasný: pomoc slovenským povstalcom. A plán je jednoduchý: sovietska armáda zaútočí cez karpatské priesmyky od poľského mesta Krosno a do slovenského mesta Prešov sa dostane o 4 až 5 dní. To boli predstavy sovietskych generálov o vstupe do rozpadnutého Československa. Realita však bola nakoniec úplne iná. Takzvaná Karpatsko-duklianska operácia trvala namiesto 5 dní nakoniec 7 týždňov a spolu s potlačeným Slovenským národným povstaním skončila 28. októbra 1944. Červenej armáde sa nepodarilo spojiť so slovenskými povstalcami a jej vojská sa koncom októbra ďalej nachádzali len na poľsko-slovenských hraniciach. Trvalo ešte niekoľko ďalších týždňov, kým Červená armáda oslabila obranné pozície nemeckého Wehrmachtu a dostala sa hlbšie do krajiny. Bitka o Dukliansky priesmyk patrí medzi najťažšie bitky v horskom teréne celej druhej svetovej vojny. O život pri nej prišlo niekoľko desiatok tisíc vojakov, aj civilistov. Na jeseň minulého roku uplynulo 70 rokov od tohto hrozného krviprelievania. Na duklianskom pamätníku si v novembri minulého roka miestni obyvatelia, pozostalí, ale aj veteráni pripomenuli smutné výročie rekonštrukciou bojov. Zúčastnil sa na nich aj pravnuk generála Prvého československému armádnemu zboru Ludvíka Svobodu, Miroslav Klusák.
Karpatsko duklianska operacia
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Mŕtvych, zranených alebo nezvestných bolo po skončení Karpatsko-duklianskej operácie na sovietskej strane približne 62 tisíc, na nemeckej strane približne 50 tisíc a straty československého armádneho zboru boli približne 12 tisíc mužov. Dodnes sú presné čísla obetí nejasné, o život však pri tejto operácii prišlo minimálne 15 tisíc vojakov. Dnešnú Kroniku II.svetovej vojny pripravila Dušana Nuošková.
