Ich životné plány sa zmenili od základov. Cestu za kňazskou službou im zmaril vtedajší režim a potrestal ich nútenou prácou. Takýto osud v roku 1950 postihol desiatky seminaristov, ktorí študovali na bohosloveckých fakultách a v diecéznych seminároch na Slovensku i Čechách. V nasledujúcich minútach vám prinesieme príbeh muža – posledného žijúceho bohoslovca z košického kňazského seminára, 92-ročného Juraja Hajduka z Vranova nad Topľou, ktorý po likvidácii košického seminára v 50. rokoch narukoval do pomocného technického práporu v Libave a strávil v ňom 3 roky, 3 mesiace a 11 dní....
Februárovým prevratom v roku 1948 sa v Československu dostala k neobmedzenej moci komunistická strana. Zlikvidované boli mužské a ženské kláštory a tvrdý zásah nastal aj voči diecéznym bohosloveckým seminárom, v ktorých študovali budúci kňazi. V rokoch 1945 až 1950 v nich študovalo na Slovensku zruba 300 bohoslovcov. Bol medzi nimi aj Juraj Hajduk z Vranova nad Topľou. Ako povedal Lívii Godovej dnes už 92 ročný bývalý študent Kňazského seminára svätého Karola Boromejského v Košiciach, pri ceste za jeho kňazskou službou ho ovplyvnilo najmä študentské prostredie z gymnaziálnych čias.
hajduk_1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.V školskom roku 1949/1950 študovalo v košickom kňazskom seminári v jednotlivých ročníkoch spolu 46 bohoslovcov. Ďalší piati boli v Bratislave a piati v Ríme. Celkovo teda pre Košickú diecézu pripadalo 56 bohoslovcov. Posledný žijúci z toho obdobia, ktorý po zrušení diecézneho seminára v roku 1950 narukoval do pomocného technického práporu v Libave, je dnes už len 92 ročný Vranovčan Juraj Hajduk. V rozhovore s Líviou Godovej si živo spomínal aj na svojich niekdajších spolužiakov z košického seminára.
hajduk_2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
