Viete, ako sa volá hudobný nástroj považovaný za skvost slovenského ľudového inštrumentára? Ak si myslíte, že odpoveďou je fujara, máte pravdu. Tento ľudový dychový nástroj, považovaný za národný poklad, sa bezprostredne spája najmä s oblasťou Detvy a Podpoľania. Obdoba basovej trojdierkovej píšťaly má však svojich priaznivcov aj na východnom Slovensku a to v oblasti, kde by to snáď nikto nečakal. Na krajnom severovýchode Slovenska, v regióne horného Zemplína, v obci Kolonica, sa výrobe fujár, píšťaliek, koncoviek, ale aj trombít venuje už viac ako desaťročie miestny nadšenec Ladislav Horvath. Zvuk fujary si zamiloval už od útleho detstva a svojho sna - vyrobiť fujaru, sa nikdy nevzdal. Zo samouka je v súčasnosti profesionál, hoci on sám to o sebe netvrdí. Františkovi Balážovi porozprával o svojom koníčku a nevynechal pri tom ani názornú ukážku.
horváth_fujara1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nikde inde, u žiadneho národa, ako slovenského, ani spoločenstva či kmeňa sa s týmto hranovým hudobným nástrojom nestretnete. Reč je stále o fujare, ktorú v roku 2008 zaradila organizácia UNESCO do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva. Aj keď fujara nie je typickým hudobným nástrojom pre oblasť Zemplína, jej nádherné zvuky počuť aj z tohto regiónu. V obci Kolonica sa o to zaslúžil umelec Ladislav Horvath, ktorý za približne desať rokov vyrobil už vyše tridsiatku fujár. K nim pridal aj stovky píšťaliek, koncoviek a pár trombít. František Baláž sa tohto samouka pýtal aj na samotný proces výroby drevených dychových nástrojov.
horváth_fujara2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
