Tkanie patrilo ešte v prvej polovici 20.storočia medzi najrozšírenejšie remeselné zručnosti našich predkov. V mnohých domácnostiach na dedine by sme v hociktorý zimný večer našli v kuchyni rozložené krosná a za nimi ženu, ktorá tkala buď plátno alebo koberce. V minulosti sa tkalo len v zime - v lete totiž na takúto zdĺhavú a sedavú prácu čas nebol. Ženy vtedy natkali plátno na oblečenie pre členov rodiny a ak im zvýšil čas a materiál, utkali si niečo pekné aj pre seba. Tkáčsky stav bol pre rodinu majetkom, stávalo sa, že jedny krosná vlastnili napríklad sestry, či švagriné. Tkáčsky stav sa potom dedil z pokolenia na pokolenie. Dnes už vie tkať len máloktorá gazdiná. Ak však zavítate do Domu tradícií v Čerhove a budete mať šťastie tak, ako Dušana Nuošková, nájdete za krosnami sedieť pani Magdalénu Vysokajovú. Na to, ako začínala tkať, si spomína takto.
tkáčka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
