Leto 1831 sa do histórie východného Slovenska zapísalo veľkými písmenami. V piatich župách - Zemplínskej, Spišskej, Šarišskej, Gemerskej a Abovskej sa odohralo najmasovejšie povstanie v Uhorsku, ktoré zasiahlo 150 obcí a poznačilo životy takmer 40-tim tisícom ľudí. Východoslovenské roľnícke povstanie znamenalo rozsiahle vzbury sedliakov, ktoré dodnes pripomínajú pamätné tabule v obciach Čaklov, Zámutov, vo Vranove nad Topľou a monumentálne súsošie z roku 1938 v obci Haniska pri Prešove. Východoslovenské roľnícke povstanie je často označované aj ako cholerové povstanie. Na hlavné príčiny jeho vypuknutia pred vyše 185-timi rokmi sa Lívia Godová pýtala podpredsedu Matice slovenskej a predsedu Mladej Matice Mariána Gešpera.
Východoslovenské_roľnícke_povstanie Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Spomienka na 185. výročie vypuknutia Východoslovenského roľníckeho povstania sa uskutoční túto nedeľu 11. septembra o 14. hodine v Haniske pri Prešove. Po výstupe na vrch Furča k pamätníku povstania je pre návštevníkov podujatia pripravená prednáška o udalostiach roku 1831 a dramatizácia spomínaných udalostí v historických kostýmoch. Druhá časť pietnej spomienky, ktorú organizuje Matica Slovenská - Mladá Matica, je pripravená o týždeň, 18. septembra v obciach Zámutov, Čaklov a Jastrabie nad Topľou.
